kyseliny
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | látky schopné uvoľňovať protón (katión vodíka) |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: acidum (i, n.) |
| Poznámka: | Môžu byť neutrálne molekuly i ióny. Napr. neutrálna molekula ako kyselina CH₃COOH ↔ CH₃COO⁻ + H⁺, katión ako kys. NH₄⁺ ↔ NH₃ + H⁺; anión ako kys. COOH.COO⁻ ↔ COO⁻ + H⁺.
Silné kyseliny sú vo vodných roztokoch úplne disociované (H₂SO₄, HCl, HNO₃), slabé kyseliny len čiastočne. Mierou sily slabých kyselín je ich disociačná konštanta (rovnovážna konštanta disociácie) Kₐ. Pri Kₐ = 10⁻² až 10⁻⁴ je kyselina pomerne slabá (H₃PO₄), pri Kₐ = 10⁻⁵ až 10⁻¹⁰ slabá kyselina (CH₃COOH). Pretože silné kyseliny sú vo vode úplne disociované, ich sila sa zisťovala v ľadovej kyseline octovej, v ktorej sú disociované len čiastočne. Podľa takto stanovenej sily kyseliny platí rad HClO₄ > HI > HBr > H₂SO₄ > HCl > HNO₃. Roztoky kyselín sa nazývajú kyslé a sú charakterizované hodnotu pH (pri 25 °C) v rozpätí < 7. Kys. reagujú so zásadami za vzniku vody a soli (neutralizácia). Modrý lakmusový papierik farbia na červeno. Kyslíkaté kyseliny vznikajú rozpúšťaním oxidov nekovov vo vode. Podľa elektrónovej teórie kyselín a zásad (G. N. Lewis, 1938) je kyselinou každá látka schopná prijať elektrónový pár (neutralizovať zásadu). Kyselina teda nemusí obsahovať vodík. Podľa Lewisa sú kyseliny napr. SO₂, BF₃, SnCl₄, ZnCl₂ ap., pretože napr. SO₂ + 2 NaOH → Na₂SO₃ + H₂O. |
