epidemiológia¹

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	lekárska veda, epidemiológia
Definícia:	náuka o epidémiách a boji proti nim, o teoretických a praktických otázkach ochrany obyvateľstva pred infekčnými chorobami, skúma zákonitosti epidemického procesu a podáva systém a metódy praktických protiepidemických opatrení
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Kontext:	Jej predmetom štúdia je epidemický proces vrátane možností jeho ovplyvnenia pri jednotlivých infekčných chorobách. Epidemiológia vychádza z vlastných teoretických základov a praktických skúseností, ale využíva aj poznatky iných disciplín, najmä mikrobiológie a imunológie, hygieny, sociálneho lekárstva, infektológie a i. klin. disciplín, ďalej med. zoológie, entomológie, chémie, ale aj sociológie, klimatológie. Epidemiológia sa delí na všeobecnú a špeciálnu.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny:	všeobecná epidemiológia, špeciálna epidemiológia
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: epidemiologia (ae, f.)
Poznámka:	Epidemiológia pôvodne skúmala zákonitosti ohrozenia ľudí hromadným ochorením. Mohli to byť „morové“ epidémie (hladomory zavinené neúrodou, vojnami a rozličnými nákazami, ktoré ich sprevádzali), práve tak ako otrava olovom u baníkov v Samotrákii, ktorú výstižne opísal Hippokrates autor diela O epidémiách a O vzduchu, vode a pôde, v ktorom uplatňoval názor, že ovzdušie sa môže znečistiť choroboplodnými látkami vyvolávajúcimi epidémie (tzv. epidemická konštitúcia atmosféry). Zdôrazňoval však aj určitú predispozíciu jedinca na vznik ochorenia, ako je únava, poruchy výživy, najmä hlad a podobne. Nachádzame tu aj určité predstavy o kontagiozite trachómu a tzv. fúzy. Vznik a rozvoj epidemiológie úzko súviseli s pokrokmi v oblasti mikrobiológie a infektológie. Za míľniky vo vývoji epidemiológie sa pokladá najmä objav mikroskopu (A. Leeuwenhoek) a prvých mikróbov (L. Pasteur, R. Koch). Edward Jenner položil základy modernej vakcinácie.