horizontálna deľba moci
Z STD
Verzia z 10:00, 23. apríl 2025, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo |
| Definícia: | vyjadruje deľbu moci vo vnútri štátnej moci a vnútri samosprávnej moci podľa povahy činnosti, ktorú jednotlivé orgány vykonávajú |
| Zdroj: | Drgonec, J.: Ústavné právo hmotné. Bratislava: C. H. Beck, 2018. |
| Kontext: | Snahy zaradiť nezávislé orgány pre reguláciu sieťových odvetví, prokuratúru, ombudsmana, či orgány typu slovenského Najvyššieho kontrolného úradu do jeho rámca sú náročnými a nepresvedčivými rovnako ako pokusy o štvor či viacdelenie štátnej moci. Signalizujú však novú situáciu, kedy sa trojdelenie štátnej moci stáva už „ iba “ jadrom horizontálnej deľby štátnej moci a táto predstavuje časť deľby moci verejnej.
Stáva sa zjavným, že „ Deľba moci však nemusí znamenať jej trojdelenie“. |
| Zdroj kontextu: | BarányY, E.: Dôvod (y) zmien deľby moci. In: Jirásek, J. a Witkowski, Z. (eds.): Proměny dělby moci. Dělba moci v ústavním systému České republiky a Polské republiky. Sborník z IV. česko-polského právnického semináře. Olomouc: Iuridicum Olomoucense, 2015. |
| Príbuzné termíny: | deľba moci, centralizácia, centralizácia², decentralizácia, decentralizmus, vertikálna deľba moci |
