hlava štátu

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo
Definícia:	štátny orgán, ktorý je predstaviteľom vnútornej suverenity (nezávislosť štátnej moci od iného politického subjektu vo vnútri štátu) a aj vonkajšej suverenity štátu (právo štátu uzatvárať medzinárodné dohody a zmluvy, nadväzovať a udržiavať diplomatické styky – politický a právny výraz nezávislosti a samostatnosti štátu)
Zdroj:	Malý parlamentný slovník. VII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky 2017.

---

Kontext:	Postavenie hlavy štátu ovplyvňujú tak ústavné, ako politické činitele. Charakter a "silu" postavenia hlavy štátu určujú najmä jej ústavné kompetencie, spôsob kreácie (volený priamo občanmi), formulácia ústavno-politickej zodpovednosti, resp. "nezodpovednosti" a formulácia právnej, najmä trestnej zodpovednosti. V kompetencii hlavy štátu je zvyčajne uzavieranie a dojednávanie medzinárodných zmlúv, zastupovanie štátu navonok, kreácia štátnych funkcionárov, hlavné vojenské velenie a tradičné výsadné/výlučné práva (prerogatívy) hlavy štátu.
Zdroj kontextu:	Malý parlamentný slovník. VII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky 2017.
Poznámka:	Osobitné postavenie v systéme ústavných orgánov je vyhradené hlave štátu – prezidentovi republiky.