právny nárok

Z STD
Verzia z 12:37, 22. november 2024, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7

(rozdiel) ← Staršia verzia | Approved revision (rozdiel) | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, občianske právo, súkromné právo
Definícia: skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
Zdroj kontextu: § 500 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Príbuzné termíny: právny úkon, protiprávny úkon, premlčanie, plynutie času, právne skutočnosti
Poznámka: Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Existencia subjektívneho práva spravidla nie je od počiatku dotovaná právnym nárokom. Pravidlom v právnych vzťahoch je, že existuje subjektívne právo a od istého momentu je „vybavené“ aj právnym nárokom. Časový okamih vzniku právneho nároku je totožný so vznikom tzv. subjektívneho žalobného práva.

(Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019)