protiprávny stav

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo
Definícia:	právna skutočnosť, ktorá vzniká ako následok určitej udalosti alebo konania osoby, pričom výsledkom je stav, ktorý je v rozpore s právom
Zdroj:	PODĽA: Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2013; Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019.

---

Kontext:	Vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu sa posudzuje ako jeden trestný čin, ktorý trvá dovtedy, kým je protiprávny stav udržiavaný.
Zdroj kontextu:	Burda, E. – Čentéš, J. – Kolesár, J. – Záhora, J. a kol.: Trestný zákon II. Osobitná časť, komentár. Praha: C. H. Beck 2011.
Príbuzné termíny:	právny úkon, právne skutočnosti, protiprávny úkon, trváci trestný čin
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: protiprávní stav
Poznámka:	Od udalosti sa protiprávny stav odlišuje tým, že nejde o určité dianie, ale o určitý stav, ktorý je objektívne v rozpore s právom, a preto spôsobuje určité právne následky. Protiprávnosť stavu spočíva v pôsobení určitej udalosti (prípadne i ľudského správania), ktoré vyvolávajú škodu alebo bezdôvodné obohatenie. Právnym následkom protiprávneho stavu je vznik povinnosti tento stav odstrániť (napr. nahradiť škodu).