sekundárne pramene európskeho práva

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, právo EÚ, Európska únia
Definícia:	právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev, resp. Európskej únie
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Sekundárne právo Európskej únie (EÚ) je súbor právnych predpisov založený na zmluvách EÚ. Tým sa odlišuje od primárneho práva EÚ, ktoré pozostáva najmä zo zmlúv, konkrétne to je Rímska zmluva, z ktorej vznikla Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Zmluva o Európskej únii, založená na Maastrichtskej zmluve, a Zmluva o Euratome.
Zdroj kontextu:	https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032
Synonymum:	sekundárne právo EÚ
Príbuzné termíny:	Európska únia, primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ
Poznámka:	Medzi tieto právne akty patria podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania. K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty, patria Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty pod dohľadom Európskej komisie, ktorej v tomto asistuje niekoľko špecializovaných výborov tvorených zástupcami aparátu EÚ a členských štátov.