krajná núdza
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo, trestné právo, správne právo |
| Definícia: | okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu, ktorej podstata spočíva v tom, že čin, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, nie je trestným činom alebo priestupkom, ak sú splnené aj ďalšie zákonom stanovené predpoklady |
| Zdroj: | PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch § 24 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon |
| Kontext: | Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. |
| Zdroj kontextu: | § 24 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch |
| Príbuzné termíny: | protiprávny stav, trestný čin, priestupok, nutná obrana |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: krajní nouze |
| Poznámka: | Aplikácia krajnej núdze spočíva na princípe subsidiarity a proporcionality, avšak pre trestné právo a správne právo má odlišnú mieru úrovne splnenia týchto požiadaviek.
Princíp subsidiarity krajnej núdze kladie podmienku, že konať v krajnej núdzi možno až vtedy, keď neexistujú iné možnosti odvrátenia priamo hroziaceho nebezpečenstva, ktoré by neobetovali záujmy chránené zákonom, teda konať v krajnej núdzi možno, až keď nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak. Tento princíp platí rovnako pre trestné aj správne právo. Subsidiarita krajnej núdze sa vzťahuje aj na nutnosť výberu tej alternatívy odvrátenia nebezpečenstva, pri ktorej je predpoklad, že so sebou prinesie najmenšiu ujmu na inom záujme či záujmoch. Princíp proporcionality zasa vyjadruje porovnanie kvality záujmov, ktoré sú v prípade aplikácie konania v krajnej núdzi v konkurencii (t.j. ohrozený vs. obetovaný záujem). Princíp proporcionality kvantifikuje maximálnu možnú hranicu hmotných i nehmotných následkov, aby ešte mohlo ísť o krajnú núdzu. Pri trestnom čine následok spôsobený krajnou núdzou nesmie byť zjavne závažnejší. Z uvedeného vyplýva, že možno obetovať aj záujem rovnako závažný, prípadne i trocha závažnejší ako ten, ktorému hrozilo nebezpečenstvo. V prípade priestupku však platí, že nemožno obetovať ani rovnako závažný záujem, ako ten, ktorý hrozil. Ak teda osobe hrozí určitá ujma prostredníctvom priamo hroziaceho nebezpečenstva, táto osoba nie je oprávnená odvrátiť toto nebezpečenstvo spáchaním priestupku, ak ochráni vlastný záujem, ale spôsobí rovnako závažný následok inej osobe. V takom prípade za priestupok zodpovedná bude. Ak by však spôsobila takýmto rovnako závažným následkom trestný čin, za tento zodpovedná nebude, pretože v prípade trestného činu je obetovanie rovnakého záujmu povolené. |
| URL: | http://www.minv.sk/swift data/source/mvsr/dokumenty/pravne normy/trestny zakon.doc |
