priznanie¹

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	akt podozrivej alebo obvinenej osoby, ktorým vyhlási, že časť alebo všetky fakty, ktoré sú mu kladené za vinu, sú pravdivé
Zdroj:	PODĽA: Cornu, G.: Vocabulaire juridique. Paris: PUF 2011.

---

Kontext:	Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí. Obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je potrebné poučiť aj o práve na naliehavú lekársku pomoc, o práve nazerať do spisov a o maximálnej lehote, počas ktorej môže byť obmedzený na slobode, kým nebude odovzdaný súdu.
Zdroj kontextu:	§ 34 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: doznání
Poznámka:	Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trestnom konaní alebo súd tak, aby zistil podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť (§ 121 ods. 1 Trestného poriadku).
URL:	https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20210101