jurisdikcia

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo, správne právo
Definícia:	v širšom význame právomoc orgánov verejnej moci (t. j. zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj územnej a záujmovej samosprávy) ustanovovať alebo vyhlasovať (lat. ius dicere) právo v konkrétnej oblasti definovanej územne, vecne a personálne
Zdroj:	Encyclopaedia Beliana. Zväzok 7. (In – Kalg). 1. vyd. Bratislava: Veda 2013.

---

Kontext:	Požiadavky plnej jurisdikcie tak v sebe okrem iného zahŕňajú aj právo správneho súdu hodnotiť nezávisle na správnom orgáne skutkový stav (a to buď zistený v dostatočnom rozsahu správnym orgánom alebo v prípade nepostačujúceho rozsahu doplnený súdom), viazanosť správneho orgánu pri zrušení jeho rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie nielen právnymi, ale aj skutkovými otázkami a nakoniec tiež možnosť zmeniť rozhodnutie.
Zdroj kontextu:	Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžhuv/2/2011 z dňa 5. 4. 2011.
Synonymum:	súdna právomoc (rozsah súdnej právomoci)
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: jurisdikce, la: iuris dictio
Poznámka:	V užšom, najčastejšie používanom význame sa pod jurisdikciou rozumie štátom vynútiteľná právomoc súdnej aplikácie práva a výkonu súdnych rozhodnutí, t. j. právomoc súdov rozhodovať v trestnoprávnej a súkromnoprávnej oblasti a príslušnosť tejto právomoci, jej rozsah a obvod (t. j. súdna príslušnosť, → kompetencia). Spravidla ide o jurisdikciu vykonávanú štátom na jeho území. Ak štát (vysielajúci) vykonáva svoju jurisdikciu na území iného štátu, ide o tzv. jurisdikčnú imunitu (štátu a jeho majetku) vykonávanú na diplomatických miestach (napr. na konzuláte, veľvyslanectve) alebo napr. na vojenských základniach v prijímajúcom štáte, ako aj na lodiach, v lietadlách ap., čo však miestne i osobne obmedzuje výkon jurisdikcie prijímajúceho štátu na jeho území.