relatívna neplatnosť
Z STD
Verzia z 07:55, 18. november 2021, ktorú vytvoril Kristina.bobekova (diskusia | príspevky)$7
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | občianske právo |
| Definícia: | Následok vadného právneho úkonu, ktorému chýba náležitosť, ktorú zákon pod sankciou relatívnej neplatnosti pre predmetný právny úkon požaduje, pričom tento následok nastáva až v okamihu, keď sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala, súd na relatívnu neplatnosť právneho úkonu neprihliada z úradnej povinosti (ex offo). |
| Kontext: | Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastnícizmluvy, tretie osoby, pokiaľ sú takýmto úkonom na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté. |
| Zdroj kontextu: | Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010. |
| Príbuzné termíny: | absolútna neplatnosť, právny úkon |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: relativní neplatnost |
| Poznámka: | Podľa platnej právnej úpravy je právny úkon neplatný relatívne len v prípade, ak to zákon výslovne stanoví, v opačnom prípade platí, že právny úkon je naplatný absolútne. Z toho vyplýva, že súčasná právna úprava uprednostňuje absolútnu neplatnosť pred neplatnosŤou relatívnou. Nový občiansky zákonník stanovuje opačnú právnu zásadu.
Pre JL: chýba zdroj |
