kyselina kremičitá

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	chémia
Definícia:	oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca mSiO₂nH₂O, napr. kyselina dihydrogénkremičitá (kyselina metakramičitá) SiO₂.H₂O – H₂SiO₃, kyselina tetrahydrogénkremičitá (kyselina ortokremičitá) SiO₂.2 H₂O – H₄SiO₄, kyselina dikremičitá 2 SiO₃.3 H₂O = H₆Si₂O₇
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Kontext:	Kyselina tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kyselinu dikremičitú a potom až na kyselinu polykremičitú. Kyseliny kremičité sú veľmi slabé kyseliny. Ich soli kremičitany (silikáty, Salia silicica) sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kyselina kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kyselín (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); kremík.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum:	acidum silicicum
Príbuzné termíny:	kremík