kyselina jantárová

Z STD
Verzia z 17:44, 12. júl 2018, ktorú vytvoril Kristina.bobekova (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina jantárová |Definition=ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂C…“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru. Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kys. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových

tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútormolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou Krebsovho cyklu. Vzniká tu dekarboxyláciou kys. 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kys. fumarovú. Kys. janaárová vzniká aj pri rozkladenj destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i.

Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Synonymum: acidum succinicum