kyselina kremičitá
Z STD
Verzia z 13:04, 22. jún 2018, ktorú vytvoril Kristina.bobekova (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina kremičitá |Definition=ac. silicicum; oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca ''m''SiO₂''n''H₂O, napr. k…“)
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | chémia |
Definícia: | ac. silicicum; oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca mSiO₂nH₂O, napr. kys. dihydrogénkremičitá (kys. metakramičitá) SiO₂.H₂O – H₂SiO₃, kys. tetrahydrogénkremičitá (kys. ortokremičitá) SiO₂.2 H₂O – H₄SiO₄, kys. dikremičitá 2 SiO₃.3 H₂O = H₆Si₂O₇. Kys. tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kys. dikremičitú a potom až na kys. polykremičitú.
Vyskytuje sa v prírode ako opál, geyzerit, infuzóriová hlinka ap. od siloxánového reťazca –Si–O–Si–O–Si– kt. je základom polykremičitých kys., sa náhradou voľných väzieb alkylmi odvodzujú silikóny. Kys. kremičité sú veľmi slabé kys. Ich soli kremičitany (silikáty, Salia silicica) sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kys. kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kys. (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); kremík. |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Synonymum: | acidum silicicum |
Príbuzné termíny: | kremík |