kyseliny
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | skr. kys., l. ac., látky schopné uvoľňovať protón (katión vodíka; S. A. Arrhenius, J. N. Brönsted). Môžu byť neutrálne molekuly i ióny. Napr. neutrálna molekula ako kys. CH₃COOH ↔ CH₃COO⁻ + H⁺, katión ako kys. NH₄⁺ ↔ NH₃ + H⁺; anión ako kys. COOH.COO⁻ ↔ COO⁻ + H⁺.
Silné kys. sú vo vodných rozt. úplne disociované (H₂SO₄, HCl, HNO₃), slabé kys. len čiastočne. Mierou sily slabých kys. je ich disociačná konštanta (rovnovážna konštanta disociácie) Kₐ. Pri Kₐ = 10⁻² až 10⁻⁴ je kys. pomerne slabá (H₃PO₄), pri Kₐ = 10⁻⁵ až 10⁻¹⁰ slabá kys. (CH₃COOH). Pretože silné kys. sú vo vode úplne disociované, ich sila sa zisťovala v ľadovej kys. octovej, v kt. sú disociované len čiastočne. Podľa takto stanovenej sily kys. platí rad HClO₄ > HI > HBr > H₂SO₄ > HCl > HNO₃. Rozt. kys. sa nazývajú kyslé a sú charakterizované hodnotu pH (pri 25 °C) v rozpätí < 7. Kys. reagujú so zásadami za vzniku vody a soli (neutralizácia). Modrý lakmusový papierik farbia na červeno. Kyslíkaté kys. vznikajú rozpúšťaním oxidov nekovov vo vode. Podľa elektrónovej teórie kys. a zásad (G. N. Lewis, 1938) je kys. každá látka schopná prijať elektrónový pár (neutralizovať zásadu). Kys. teda nemusí obsahovať vodík. Podľa Lewisa sú kys. napr. SO₂, BF₃, SnCl₄, ZnCl₂ ap., pretože napr. SO₂ + 2 NaOH → Na₂SO₃ + H₂O. |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum |
| Poznámka: | l. acidum |
