chlór

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	chémia, chemický prvok
Definícia:	halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy A r 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s) (3p) , valencia 1
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Cudzojazyčný ekvivalent:

la: chlorum

Poznámka:

Cl objavil C. W. Scheele r. 1774. Pôvodne ho pokladali za deflogistovanú kys. soľnú. Ako prvok ho opísal r. 1810 Davy. Voľný Cl sa v prírode nevyskytuje. V rastlinnej a ţivočíšnej ríši je Cl a jeho zlúč. veľmi rozšírený. Ako →chlorovodík sa nachádza v ţalúdkovej šťave a vo forme →chloridov vo všetkých telových tekutinách. Vo forme chloridov (sodný, draselný a horečnatý) sa nachádza v morskej vode a soľných loţiskách. Tvorí 0,031 hm. % zemskej kôry, 1,9 hm. % morskej vody (najmä vo forme 35 37 NaCl), v soľankách je ho aţ 15 %. Prírodný Cl je zmesou 2 izotopov Cl (75,4 %) a Cl (24,6 %). 36 5 Známych je 7 rádioaktívnych izotopov a 2 izoméry; rádioaktívne stopové prvky: Cl (t 0,5 3,08.10 r., – –  ) a 38Cl (t 0,5 37,29 min,  ) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi. Elementárny Cl je ţltozelený plyn. Je ťaţší ako vzduch. Za normálnych podmienok je jeho molekula Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky.