acetoacetát

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:
Definícia:	acetacetát, soľ al. anión kys. acetoctovej, C₄H₅O, CH₃COCH₂COO⁻, Mᵣ 120,09; bezfarebná olejová tekutina, rozp. v vode. Silne dráždi kožu a sliznice. V organizme vzniká spolu s acetónom a kys. 3-hydroxymaslovou (3-hydroxybutyrát) ako tzv. ketolátka v priebehu β-oxidácie karboxylových kys. s párnym počtom uhlíkov, vo zvyšenej miere pri diabes mellitus a vylučuje a sa močom. Ten istý proces nastáva pri žĺtknutí (tuchnutí) tukov. A. môže vznikať aj z nesubstituovaných karboxylových kys. a z aminokyselín. Je - ako všetkyoxokyseliny - nestála a rozkladá sa na CO₂ a acetón (ketonotvorné štiepenie) al. podlieha kyselinotvornému štiepeniu, pri kt. vznikajú 2 molekuly acetyl-CoA (Lynenov cyklus). Z 2 molekúl acetyl-CoA vznikajú pôsobením acetát-CoA-ligázy (tiokinázy) v prítomnosti ATP a koenzýmu A jedna molekula acetoacetyl-CoA, kt. reaguje s inou molekulou acetyl-CoA za vzniku 3-metyl-3-hydroxyglutaryl-CoA; ten sa potom rozkladá na acetyl-CoA a a. A. sa môže v prítomnosti NADH ďalej redukovať na 3-hydroxybutyrát al. sa neenzýmovo dekarboxyluje, pričom vzniká Termín:acetón. V krvi dospelých jedincov sa zisťujú koncentrácie a. 17 (5 - 45) μmol/l, nalačno 31 (18 - 75) μmol/l; v plazme dospelých nalačno 26 - 42 μmol; u novorodencov 250 ± 106 μmol/l; 3. d 279 μmol a 4. d 161 ± 131 μmol/l.
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---