právna istota

Normalizovaný termín [?]

Oblasť:	filozofia práva
Definícia:	Jeden z atribútov právneho štátu. Je výsledkom dodržiavania zákonov a ďalších prameňov práva, uplatňovania legality v procese tvorby práva, aplikácie práva a realizácie práva.
Zdroj:	Hendrych, D. a kol. Právnický slovník, 3. podstatne rozšírené vydanie, Praha: C.H. Beck, 2009, s. 785-786.

---

Kontext:	Dovolací súd musí mať na zreteli základnú ideu všetkých mimoriadnych opravných prostriedkov (vrátane dovolania) vychádzajúcu z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne.
Zdroj kontextu:	Najvyšší súd Slovenskej republiky č. k. 6 ECdo 1/2013 z dňa 21. augusta 2013.
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: právní jistota