vnútorná forma frazémy

Odporúčaný termín [?] (schválila KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	konkrétny obraz frazémy, založený na pôvodnej motivácii celého spojenia, vychádzajúci z priamych významov jednotlivých komponentov
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.

---

Kontext:	Napriek tomu, že slová, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy, strácajú mnohé z tých vlastností, ktoré mali vo voľnom použití, konkrétna situácia opísaná voľným slovným spojením, ktoré sa stalo genetickým prototypom frazémy, koexistuje vo vedomí používateľov jazyka s abstraktným významom frazémy a vníma sa ako vnútorná forma frazémy, jej obrazný základ. Preto možno predpokladať, že každá zmena v komponentovom zložení frazémy vyvoláva zmenu v jej vnútornej forme, v jej obraznosti, ktorá môže zase vyvolať zmenu v niektorých zložkách významu frazémy a v jej syntaktickej konštrukcii.
Zdroj kontextu:	Jankovičová, M.: Lexikálne varianty ruských frazém a ich slovenské frazeologické ekvivalenty. In: K aktuálnym otázkam frazeológie. Materiály z konferencie Intersemiotický aspekt frazeológie. Nitra: UKF 2001. s. 112-122.
Príbuzné termíny:	obraznosť frazémy, motív vzniku frazémy, pôvodný význam frazémy, motivovaný význam frazémy, dvojrozmernosť frazémy
Poznámka:	Vnútorná forma motivuje druhotný (frazeologický, celostný) význam frazémy. Môže byť jasná, zreteľná, živá, napr. čierny ako smola; držať jazyk za zubami; mať svoj kus chleba, alebo nejasná, zastretá, zmeravená, napr. predávať petržlen; mať maslo na hlave.
URL:	http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/