relatívna neplatnosť

Normalizovaný termín [?]

Oblasť:	občianske právo
Definícia:	Následok vadného právneho úkonu, ktorému chýba náležitosť, ktorú zákon pod sankciou relatívnej neplatnosti pre predmetný právny úkon požaduje, pričom tento následok nastáva až v okamihu, keď sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala, súd na relatívnu neplatnosť právneho úkonu neprihliada z úradnej povinosti (ex offo).

---

Kontext:	Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastnícizmluvy, tretie osoby, pokiaľ sú takýmto úkonom na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté.
Zdroj kontextu:	LAZAR, Ján a kol. Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: IURA EDITION, 2010. s. 138.
Príbuzné termíny:	absolútna neplatnosť, právny úkon
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: relativní neplatnost
Poznámka:	Podľa platnej právnej úpravy je právny úkon neplatný relatívne len v prípade, ak to zákon výslovne stanoví, v opačnom prípade platí, že právny úkon je naplatný absolútne. Z toho vyplýva, že súčasná právna úprava uprednostňuje absolútnu neplatnosť pred neplatnosŤou relatívnou. Nový občiansky zákonník stanovuje opačnú právnu zásadu.