Atribút:Has comment

Toto je vlastnosť typu Text.

Stránky používajúce vlastnosť „Has comment“

Zobrazuje sa 25 stránok, ktoré používajú túto vlastnosť.

Zobraziť (predchádzajúcich 25 | nasledujúcich 25) (20 | 50 | 100 | 250 | 500).

i
impulzový hluk +	'''''PRE JL: termín hluk pozadia, šum pozadia rozdeľuje na 2 termíny'''''  +
impulz sily +	Impulz je definovaný ako časový integrál sily, pretože sila sa v priebehu časového intervalu môže meniť. Jednotkou impulzu sily je $\mathrm{N \cdot s}$ (newtonsekunda).  +
imunita +	Ako antigén môžu pôsobiť mikroorganizmy, živočíšne i rastlinné tkanivá, ich zložky a produkty.  +
imunita2 +	10710  +
imunita² +	Výkon niektorých verejných funkcií zriadených ústavou sa zabezpečuje ochranou spočívajúcou v poskytnutí privilégií slúžiacich na odstránenie predvídateľných prekážok neopodstatnene obmedzujúcich výkon verejnej funkcie. Tieto privilégiá sa od seba odlišujú intenzitou ochrany. Ústavné právo Slovenskej republiky pozná dva odlišné inštitúty ''imunity'', a to hmotnoprávnu imunitu (indemnitu) a procesnú imunitu, aj keď obe slúžia podobnému účelu.  +
imunita a výsady v trestnom práve +	Exempcie sú jednak hmotnoprávne, ktoré predstavujú privilégium beztrestnosti a majú trvalý charakter, a jednak procesnoprávne s privilégiom trestnej nestíhateľnosti, t. j. čiastočným alebo úplným vyňatím určitých osôb z právomoci orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Procesné exempcie sú obyčajne prechodnej povahy, t. j. trvajú len počas tej doby, pokiaľ existuje dôvod takejto exempcie. (Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022).  +
imunitná synapsa +	Umožňuje rozpoznanie antigénu a podieľa sa na aktivácii T-lymfocytu. V centre synapsy je TCR rozpoznávajúci antigén viazaný na MHC, vznik synapsy je spojený s reorganizáciou cytoskeletu lymfocytu.  +
imunitný systém +	Ide o difúzny orgán, ktorého hlavnou funkciou je imunologický dohľad (surveillance), a tým udržanie jedinečnosti a zdravia jednotlivca, odstraňovanie vlastných nevhodných buniek (opotrebovaných, odumrelých alebo nádorových), obrana pred parazitmi a adaptácia na vonkajšie prostredie v úzkej väzbe s nervovým a endokrinným systémom.  +
imunizácia +	Cieľom je navodenie špecifickej ochrany jedinca (aktívne alebo pasívne, v obidvoch prípadoch prirodzeným alebo umelým spôsobom) proti niektorým mikrobiálnym pôvodcom prenosných a nebezpečných ochorení.  +
imúnne sérum +	Získava sa na diagnostické alebo terapeutické účely očkovaním laboratórnych zvierat (napr. králikov, na výrobu väčších množstiev očkovaním koní, ošípaných, kôz, oviec). Ak sa na imunizáciu použije jeden jednoduchý antigén, tvoria sa protilátky monošpecifické, pri použití komplexného antigénu alebo zmesi viacerých antigénov sa tvoria protilátky polyšpecifické.  +
imúnny jedinec +	Dosiahnutý stav imunity je relatívny, môže ho narušiť neobvykle veľká infekčná dávka, vstup pôvodcu nákazy nezvyklou vstupnou bránou alebo znížená obranyschopnosť organizmu (imunosupresia, malígne stavy, vysoký vek atď.).  +
imunoadherencia +	Metóda na určovanie lymfocytov dôkazom tvorby roziet erytrocytov, ktoré sa hromadia okolo týchto buniek.  +
imunoadsorbent +	Ak je nadviazaná protilátka, používa sa na jednoduchú separáciu špecifického antigénu a naopak (imunoadsorpčná chromatografia).  +
imunoaglutinácia +	Nerozpustný Ag sa v tomto prípade označuje ako aglutinogén, protilátky (Ab) vyvolávajúce imunoaglutináciu sú aglutiníny a komplex zhluknutých častíc sa označuje aglutinát. Keď je aglutinogén integrálnou súčasťou povrchu častice, hovorí sa o aktívnej (priamej) imunoaglutinácii. Inertné častice (latex) a erytrocyty, príp. iné bunky sa však môžu určitým Ag obaliť aj pasívne. Ak sa k nim potom pridá protilátka proti tomuto Ag, nastáva tzv. pasívna (nepriama) imunoaglutinácia.  +
imunochémia +	Zaoberá sa tvorbou a aplikáciou analytických metód určených na veľmi citlivé a špecifické stanovovanie rôznych látok v biologických materiáloch.  +
imunochemické metódy +	Imunochemické metódy sa používajú na dôkaz alebo stanovenie antigénu (ak je k dispozícii špecifická protilátka), prípadne protilátky (ak je k dispozícii príslušný antigén alebo haptén). Imunochemické metódy sa delia na niekoľko generácií: I. generácia, II. generácia, III. generácia, IV. generácia.  +
imunodeficiencia +	Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená. Ľahšie formy sú naopak pomerne časté a upozornia na ne najmä opakované infekcie, príp. alergie. Príčinou imunodeficiencie môžu byť vrodené choroby alebo následok niektorých závažnejších celkových chorôb (hepatopatie, nefropatie, malignity a i.) alebo ich liečba (chemoterapia, rádioterapia), AIDS. Pri liečbe infekcií sú často potrebné antibiotiká.  +
imunodifúzia +	Gél sa pripravuje zo špeciálne prečisteného agaru alebo agarózy. Odvážené množstvo agaru (0,5 – 2 %) alebo agarózy sa vo vriacom kúpeli rozpustí vo vhodnom tlmivom rozt. (agaróza sa rozpúšťa trocha rýchlejšie ako agar s rovnakou koncentráciou). Horúci roztok je tekutý, po ochladení < 42 °C z neho vzniká gél. Do gélu vyliateho na rôznych podložkách alebo skúmavkách sa aplikuje protilátka (Ab) a antigén (Ag), kt. molekuly potom v ňom difundujú. Difunduje pritom len jedna zložka (jednoduchá imunodifúzia) alebo obidve (dvojitá imunodifúzia), a to jedným smerom (jednorozmerná imunodifúzia) alebo obidvoma (dvojrozmerná imunodifúzia).  +
imunoelektroforéza +	Používa sa väčšinou 1 – 2 % agaróza s vhodnými vlastnosťami (vysoká čistota, malá elektroendoosmóza, nízka špecifická adsorpcia), a to vo veronalovom, boraxovom, Tris-barbitalovom alebo Tris-Tricinovom tlmivom roztoku s pH 8 – 9 a iónovou silou 0,025. Ako bakteriostatikum sa pridáva 0,02 % azid sodný alebo 0,01 % mertiolát. iELFO možno určovať prítomnosť aj množstvo (koncentráciu) antigénov (Ag) a dajú sa podstatne rýchlejšie uskutočniť imunodifúzne metódy.  +
imunoenzymatická reakcia +	Konzultácia s expertom zo ŠVPÚ - Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne (8. 7. 2015).  +
imunofarmakológia +	Skúma molekulové interakcie liekov s ich receptormi, resp. ich protilátkami.  +
imunofixácia +	Antisérum sa však aplikuje na elektroforeogram a reakcia antigén–protilátka prebieha okamžite. Možno ju rozdeliť na tri fázy: 1. ELFO; 2. aplikácia antiséra; 3. premytie a farbenie. Ako médiá na ELFO sa používa agaróza alebo gél acetylovanej celulózy. Na dosiahnutie dobrých výsledkov treba používať monošpecifické antiséra vysokej kvality. Antiséra sa zvyčajne riedia v pomere 1:2 s 0,12 mol barbitalovým tlmivým roztokom s pH 8,6, ktorý obsahuje 80 g/l polyetylénglykolu 6000 (Riches 1985). Po ELFO separácii sa zóna rozdelených bielkovín prekryje pásikom acetylovanej celulózy nasiaknutým antisérom. Po imunofixácii treba vymyť všetky neprecipitujúce bielkoviny. Imunoprecipitát sa potom farbí obvyklými metódami, napr. pomocou amidočerne 10 B, brómfenolovej modrej alebo metylénovej modrej (coomassie blue).  +
imunofluorescenčné metódy +	Použitie fluoreskujúcich molekúl do imunoanalýzy zaviedol Dandliker a Feigen (1961).  +
imunogén +	Nie všetky antigény sú imunogénne. Dobrými imunogénmi bývajú molekuly bielkovín (čisté proteíny, glykoproteíny, lipoproteíny), menej polysacharidy. Lipidy a nukleové kyseliny sú veľmi slabé imunogény, zvyčajne sa nimi stanú až po väzbe na proteíny.  +
imunogenetika +	Jej predmetom sú: genetická determinácia vzniku heterogénnosti protilátok a rozpoznávacej funkcie lymfocytov T, genetika komplementu a iných zložiek prirodzenej imunity, diferenciačné antigény, imunoregulačné látky, histokompatibilné systémy, genetická kontrola imunitnej odpovede, imunologická tolerancia, genetická podmienenosť autoimunitných, imunodeficientných stavov a vnímavosti na infekcie a fylogenéza imunitnej odpovede.  +