8082
U
Atribút:Has comment
Z STD
Toto je vlastnosť typu Text.
Stránky používajúce vlastnosť „Has comment“
Zobrazuje sa 25 stránok, ktoré používajú túto vlastnosť.
i | |
|---|---|
| imúnne sérum + | Získava sa na diagnostické alebo terapeutické účely očkovaním laboratórnych zvierat (napr. králikov, na výrobu väčších množstiev očkovaním koní, ošípaných, kôz, oviec). Ak sa na imunizáciu použije jeden jednoduchý antigén, tvoria sa protilátky monošpecifické, pri použití komplexného antigénu alebo zmesi viacerých antigénov sa tvoria protilátky polyšpecifické. + |
| imúnny jedinec + | Dosiahnutý stav imunity je relatívny, môže ho narušiť neobvykle veľká infekčná dávka, vstup pôvodcu nákazy nezvyklou vstupnou bránou alebo znížená obranyschopnosť organizmu (imunosupresia, malígne stavy, vysoký vek atď.). + |
| imunoadherencia + | Metóda na určovanie lymfocytov dôkazom tvorby roziet erytrocytov, ktoré sa hromadia okolo týchto buniek. + |
| imunoadsorbent + | Ak je nadviazaná protilátka, používa sa na jednoduchú separáciu špecifického antigénu a naopak (imunoadsorpčná chromatografia). + |
| imunoaglutinácia + | Nerozpustný Ag sa v tomto prípade označuje ako aglutinogén, protilátky (Ab) vyvolávajúce imunoaglutináciu sú aglutiníny a komplex zhluknutých častíc sa označuje aglutinát. Keď je aglutinogén integrálnou súčasťou povrchu častice, hovorí sa o aktívnej (priamej) imunoaglutinácii. Inertné častice (latex) a erytrocyty, príp. iné bunky sa však môžu určitým Ag obaliť aj pasívne. Ak sa k nim potom pridá protilátka proti tomuto Ag, nastáva tzv. pasívna (nepriama) imunoaglutinácia. + |
| imunochémia + | Zaoberá sa tvorbou a aplikáciou analytických metód určených na veľmi citlivé a špecifické stanovovanie rôznych látok v biologických materiáloch. + |
| imunochemické metódy + | Imunochemické metódy sa používajú na dôkaz alebo stanovenie antigénu (ak je k dispozícii špecifická protilátka), prípadne protilátky (ak je k dispozícii príslušný antigén alebo haptén). Imunochemické metódy sa delia na niekoľko generácií: I. generácia, II. generácia, III. generácia, IV. generácia. + |
| imunodeficiencia + | Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená. Ľahšie formy sú naopak pomerne časté a upozornia na ne najmä opakované infekcie, príp. alergie. Príčinou imunodeficiencie môžu byť vrodené choroby alebo následok niektorých závažnejších celkových chorôb (hepatopatie, nefropatie, malignity a i.) alebo ich liečba (chemoterapia, rádioterapia), AIDS. Pri liečbe infekcií sú často potrebné antibiotiká. + |
| imunodifúzia + | Gél sa pripravuje zo špeciálne prečisteného agaru alebo agarózy. Odvážené množstvo agaru (0,5 – 2 %) alebo agarózy sa vo vriacom kúpeli rozpustí vo vhodnom tlmivom rozt. (agaróza sa rozpúšťa trocha rýchlejšie ako agar s rovnakou koncentráciou). Horúci roztok je tekutý, po ochladení < 42 °C z neho vzniká gél. Do gélu vyliateho na rôznych podložkách alebo skúmavkách sa aplikuje protilátka (Ab) a antigén (Ag), kt. molekuly potom v ňom difundujú. Difunduje pritom len jedna zložka (jednoduchá imunodifúzia) alebo obidve (dvojitá imunodifúzia), a to jedným smerom (jednorozmerná imunodifúzia) alebo obidvoma (dvojrozmerná imunodifúzia). + |
| imunoelektroforéza + | Používa sa väčšinou 1 – 2 % agaróza s vhodnými vlastnosťami (vysoká čistota, malá elektroendoosmóza, nízka špecifická adsorpcia), a to vo veronalovom, boraxovom, Tris-barbitalovom alebo Tris-Tricinovom tlmivom roztoku s pH 8 – 9 a iónovou silou 0,025. Ako bakteriostatikum sa pridáva 0,02 % azid sodný alebo 0,01 % mertiolát. iELFO možno určovať prítomnosť aj množstvo (koncentráciu) antigénov (Ag) a dajú sa podstatne rýchlejšie uskutočniť imunodifúzne metódy. + |
| imunoenzymatická reakcia + | Konzultácia s expertom zo ŠVPÚ - Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne (8. 7. 2015). + |
| imunofarmakológia + | Skúma molekulové interakcie liekov s ich receptormi, resp. ich protilátkami. + |
| imunofixácia + | Antisérum sa však aplikuje na elektroforeogram a reakcia antigén–protilátka prebieha okamžite. Možno ju rozdeliť na tri fázy: 1. ELFO; 2. aplikácia antiséra; 3. premytie a farbenie. Ako médiá na ELFO sa používa agaróza alebo gél acetylovanej celulózy. Na dosiahnutie dobrých výsledkov treba používať monošpecifické antiséra vysokej kvality. Antiséra sa zvyčajne riedia v pomere 1:2 s 0,12 mol barbitalovým tlmivým roztokom s pH 8,6, ktorý obsahuje 80 g/l polyetylénglykolu 6000 (Riches 1985). Po ELFO separácii sa zóna rozdelených bielkovín prekryje pásikom acetylovanej celulózy nasiaknutým antisérom. Po imunofixácii treba vymyť všetky neprecipitujúce bielkoviny. Imunoprecipitát sa potom farbí obvyklými metódami, napr. pomocou amidočerne 10 B, brómfenolovej modrej alebo metylénovej modrej (coomassie blue). + |
| imunofluorescenčné metódy + | Použitie fluoreskujúcich molekúl do imunoanalýzy zaviedol Dandliker a Feigen (1961). + |
| imunogén + | Nie všetky antigény sú imunogénne. Dobrými imunogénmi bývajú molekuly bielkovín (čisté proteíny, glykoproteíny, lipoproteíny), menej polysacharidy. Lipidy a nukleové kyseliny sú veľmi slabé imunogény, zvyčajne sa nimi stanú až po väzbe na proteíny. + |
| imunogenetika + | Jej predmetom sú: genetická determinácia vzniku heterogénnosti protilátok a rozpoznávacej funkcie lymfocytov T, genetika komplementu a iných zložiek prirodzenej imunity, diferenciačné antigény, imunoregulačné látky, histokompatibilné systémy, genetická kontrola imunitnej odpovede, imunologická tolerancia, genetická podmienenosť autoimunitných, imunodeficientných stavov a vnímavosti na infekcie a fylogenéza imunitnej odpovede. + |
| imunoglobulín A + | Existujú dve podtriedy (IgA1, IgA2). Sérový IgA je väčšinou monomérny, neprechádza placentou. + |
| imunoglobulín D + | Predpokladá sa jeho regulačná funkcia pri diferenciácii lymfocytov podmienenej antigénom. + |
| imunoglobulín E + | Pri premostení týchto Ig nastáva ich degranulácia. Fyziologicky sa táto funkcia uplatňuje napr. pri antiparazitárnej imunite, nadmerná býva pri atopii. Zvýšené hodnoty IgE s odchýlkami ďalších Ig bývajú pri Wiskotovom-Aldrichovom syndróme. + |
| imunoglobulín G + | Polčas v krvi závisí od koncentrácie a skracuje sa pri intenzívnej syntéze. Prechádza placentou a je jediným Ig u novorodencov. Má neutralizačné účinky, zúčastňuje sa na protivírusovej imunite, opsonizuje. Vzniká pri sekundárnej imunitnej odpovedi. Existujú 4 podtriedy (IgG1 až IgG4) s rozdielnymi funkciami. Zvýšené hodnoty bývajú napr. pri chronických zápalových stavoch a z dynamiky koncentrácie IgG možno usudzovať aj o priebehu choroby. + |
| imunoglobulín M + | Má výrazné aglutinačné schopnosti a silne aktivuje komplement. IgM existuje v sekrečnej forme. Tvorí tiež receptor na membránach B lymfocytov. Zvýšené hodnoty IgM bývajú pri primárnej biliárnej cirhóze, Sjögrenovom syndróme, pri rôznych infekciách a zápaloch. Charakter IgM majú aj aglutiníny systému AB0. Polyklonálne protilátky v triede IgM v nadmernom množstve sa tvoria pri imunodeficiencii s hyper-IgM, vrodenej chorobe s väzbou na chromozóm X. + |
| imunoglobulínová superrodina + | Okrem imunoglobulínov sem patria receptory na T-bunkách (TCR), molekuly nachádzajúce sa na T-lymfocytoch (CD4, CD8 atď.), antigény hlavného histokompatibilného systému, niektoré adhézne molekuly (ICAM, LFA-2,3, VCAM) a ďalšie. + |
| imunoglobulíny + | Imunoglobulíny sú protilátky s rôznou špecifickosťou, majú rozdielnu chemickú štruktúru aspoň v časti molekuly s väzbovou afinitou pre antigén. Na základe vlastností, ktoré sú nezávislé od protilátkovej špecifickosti sa imunoglobulíny delia na päť tried (izotypov). Ich protilátkovú aktivitu zistil Tiselius a Kabat (1938). Do roku 1964 sa rozoznávali 3 triedy imunoglobulínov: G, A a M, ďalšie dve triedy D a E sa objavili neskôr. V elektroforéze putujú imunoglobulíny v α-, β- a γ-globulínovej frakcii séra. Medzinárodný termín zdôrazňuje bielkovinovú povahu týchto molekúl. + |
| imunohormóny + | Niektoré z imunohormónov majú charakter typických hormónov a secernujú sa endokrinným spôsobom. + |
| imunokompetentná bunka + | Bunky imunitného systému majú rôzne dlhý čas života. Ich úbytok je doplňovaný hematopoézou. + |