právny nárok

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, občianske právo, súkromné právo
Definícia: skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
Zdroj kontextu: § 500 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
Príbuzné termíny: právny úkon, protiprávny úkon, premlčanie, plynutie času, právne skutočnosti
Poznámka: Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Existencia subjektívneho práva spravidla nie je od počiatku dotovaná právnym nárokom. Pravidlom v právnych vzťahoch je, že existuje subjektívne právo a od istého momentu je „vybavené“ aj právnym nárokom. Časový okamih vzniku právneho nároku je totožný so vznikom tzv. subjektívneho žalobného práva.

(Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019)