právo na obhajobu

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, trestné právo
Definícia: súhrn práv osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, na realizáciu obhajoby proti vznesenému obvineniu, ktorá sa vykonáva tak, že obvinený má právo obhajovať sa sám alebo má vždy právo zvoliť si obhajcu
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Práva obvineného sa súhrnne označujú ako právo na obhajobu. Práva obvineného, ktoré sú súčasťou práva na obhajobu, musia byť orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi plne rešpektované.
Zdroj kontextu: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
Príbuzné termíny: obhajoba, obhajca, ustanovený obhajca, obvinený, trestné konanie
Poznámka: Každý obvinený v trestnom konaní má právo na obhajobu, ktorá spočíva v tom, že má právo vedieť, pre aký trestný čin je stíhaný, má právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, má právo zvoliť si obhajcu, s ktorým sa môže hocikedy radiť.