miestna príslušnosť

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	správne právo, občianske právo
Definícia:	určenie toho, ktorý z vecne príslušných územných správnych orgánov je v rámci svojho obvodu pôsobnosti príslušný konať a rozhodovať vo veci
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
Príbuzné termíny:	príslušnosť, funkčná príslušnosť, vecná príslušnosť
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: místní příslušnost
Poznámka:	Miestna príslušnosť je upravená jednak v správnom poriadku a jednak v osobitných predpisoch. Správny poriadok ustanovuje jedno všeobecné kritérium a dve špeciálne kritériá na určenie miestnej príslušnosti. Všeobecným kritériom je u fyzických osôb miesto trvalého pobytu a u právnických osôb sídlo právnickej osoby, resp. jej nižšej organizačnej zložky, ak sa konanie týka tejto zložky. Špeciálnymi kritériami sú miesto činnosti účastníka a miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Špeciálne kritériá majú prednosť pred všeobecným. To isté platí o určení miestnej príslušnosti v osobitných zákonoch. Zákon ustanovuje aj riešenie tzv. kompetenčných konfliktov, ak dva alebo viac orgánov chce v danej veci konať a rozhodnúť alebo naopak, ak žiaden z orgánov nechce vo veci konať a rozhodnúť. V prvom prípade platí zásada, že na konanie je príslušný orgán, ktorý toto konanie začal ako prvý, ak sa správne orgány nedohodnú inak. V druhom prípade miestne príslušný správny orgán určí ich najbližšie spoločne nadriadený správny orgán.