očné zuby

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia
Definícia:	sú u človeka najdlhšie, ich korunka je v strede zosilnená a vybieha proti reznej hrane do ostrého, masívneho hryzacieho hrotu, tým korunka dostáva lancetovitý tvar, rezná hrana je rozdelená na kratší, menej šikmý meziálny a dlhší, skôr vertikálny distálny úsek
Zdroj:	PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.

---

Kontext:	Lingválna plocha je po okrajoch zosilnená a v strede vybieha vo forme lišty, kde sa spája s okrajovými lištami pri krčku do veľkého, ale nízkeho, zaobleného hrbolčeka (tuberculum dentale). Medzi lištami sú trojuholníkové jamky. Aproximálne plochy sú trojuholníkové, konvexné; hranica skloviny je oblúkovitá, koronárne konvexná, meziálne posunutá viac k hrotu korunky; na labiálnej a lingválnej ploche je tiež oblúkovitá, ale apikálne konvexná. Koreň očných zubov je jednotný, mohutný, zo strán mierne sploštený, preto značne vykleňuje prednú stenu alveolárneho lôžka, najmä nahor do veľkého jugum alveolare. Na bočnej strane koreňa je pozdĺžna brázda na meziálnom alebo distálnom boku. Celý koreň (na horných zuboch aj jeho hrot) býva odklonený distálne. Dreňová dutina je vretenovitá, vybieha proti kúsaciemu hrotu. Kanál koreňa je mierne oválny.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.
Príbuzné termíny:	zuby², mliečne zuby, rezáky, stoličky, črenové zuby, dolný očný zub, pravý očný zub