ľudské práva

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	verejné právo
Definícia:	prirodzené práva priznané každej fyzickej osobe narodením bez ohľadu na vieru, farbu pleti, vek, národnosť, pohlavie, rasu, jazyk, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Príbuzné termíny:	politické práva, rodičovské práva a povinnosti
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: lidská práva
Poznámka:	Sú to najzákladnejšie práva, zakotvené v ústavách a medzinárodných dokumentoch, pričom štát garantuje aj ich právnu ochranu prostredníctvom nezávislých súdov, či iných orgánov. Sú to práva nepremlčateľné, nescudziteľné, neodňateľné a nezrušiteľné. Medzi ľudské práva patrí napr. právo na život, sloboda pohybu, vlastníctvo majetku. Tieto práva sa označujú aj ako ústavné práva. Prvá ucelenejšia definícia pojmu základných a nedotknuteľných práv človeka sa objavuje v diele Johna Locka „Dve zmluvy o vláde“ z roku 1690, dôležitým medzníkom v histórii práv a slobôd je obdobie buržoáznych revolúcií, prijatie ústavných dokumentov. Prvenstvo patrí dokumentu prijatému vo Virgínii v roku 1776, ktorého myšlienky boli vyjadrené aj v Deklarácii nezávislosti zo 4. júla 1776. Vo Francúzsku bola prijatá Deklarácia práv človeka a občana v roku 1789. Podľa období, v ktorých vznikali a dostávali sa do ústav základné práva a slobody, sa vyprofilovali tri generácie ľudských práv (I. generácia – práva osobné, II. generácia – práva hospodárske, sociálne a kultúrne, III. generácia – sú označované ako práva tzv. postindustriálnej spoločnosti).