kyselina mliečna
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | ac. lacticum, ČSL4, kys. 2-hydroxypropánová; kys. 2-hydroxypropiónová; kys. α-hydroxypropiónová, CH₃CH(OH)COOH, C₃H₆O₃, Mᵣ 90,08, ρ₂₀ = 1,200 – 1,400 g.cm . Pravotočivá kys. L(+)mliečna (kys. 3-hydroxypropánová obsahuje jeden opticky aktívny uhlík, preto sa vyskytuje v D-forme, L-forme a DL-forme). Je to sirupovitá, číra, bezfarebná al. nanajvýš slabožltá tekutina, takmer bez zápachu, silnej kyslej chuti. Je hygroskopická. Tvorí bezfarebné hygroskopické hranoly, rozp. vo vode [aD²⁰] = +2,61°. Oxidáciou dáva kys. pyrohroznovú. Je miešateľná s vodou, 95 % liehom a éterom a je prakticky nerozp. v chloroforme.
COOH CHOH CH₃ DL-kys. mliečna K. m. sa vyskytuje najmä vo svalstve (kde vo väčšom množstve vzniká pri svalovej práci), ale aj vo všetkých telových tekutinách; je normálnym medziproduktom anaeróbnej glykolýzy. Kys. DL-mliečna (racemická, kvasná al. inaktívna k. m.) sa vyskytuje v kyslom mlieku, kyslej kapuste, uhorkách, za patol. okolností aj v obsahu žalúdka. Vzniká pri mliečnom kvasení rôznych sacharidov účinkom baktérií mliečneho kvasenia, pri výrobe masla, dozrievaní syra, silážovaní krmovín atď. Bezvodá racemická k. m. tvorí hygroskopické kryštáliky s t. t. +18 °C. Technická kys. je sirupovitá tekutina. Jej zahrievaním so zriedenou kys. sírovou na teplotu 130 °C vzniká acet-aldehyd a kys. mravčia, kt. sa ďalej rozkladá na CO₂ a H₂O (hydrolytická dekarboxylácia). Miernou oxidáciou prechádza k. l. na kys. pyrohroznovú, silnejšou oxidáciou najprv na acetaldehyd a potom na kys. octovú a kys. hydroxymravčiu, kt. sa ďalej dekarboxyluje (oxidačná dekarboxylácia). Liekopisný prípravok k. m. je zmes DL-2-hydroxypropánovej CH 3 CH(OH)COOH a jej anhydridu kys. 2-(2-hydroxypropionyloxy)propáanovej CH₃CH(OH)COOCH(CH₃)COOH. Je to sirupovitá číra, bezfarebná al. len veľmi slabožltkastá hygroskoipická tekutina, takmer bez zápachu, kyslej reakcie, kyslej chuti. Dôkaz a) 0,10 ml vzorky sa zmieša s 5,0 ml zriedenej kys. sírovej, pridá sa 6 kv. manganistanu draselného a zahreje sa; rozt. sa odfarbí a vyvíja sa zápach po acetaldehyde. b) K 0,10 ml vzorky sa pridajú 2,0 ml zriedeného rozt. hydroxidu sodného a po kv. 0,50 ml rozt., jódu; po chvíli cítiť zápach chloroformu. Stanovenie Asi 1,000 g vzorky sa v banke so zábrusom zmieša s 25,00 ml odmerného rozt. hydroxidu sodného 1 mol/l a varí sa pod spätným chladičom. Po ochladení sa pridajú 1 – 2 kv. rozt. fenolftaleínu a retitruje sa odmerným rozt. kys. chlorovodíkovej 1 mol/l do odfarbenia. Zistená spotreba sa odpočíta od spotreby slepého pokusu. 1 ml odmerného rozt. hydroxidu sodného 1 mol/l zodpovedá 0,09008 g C₃H₆O₃. |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum lacticum |
