kyselina algínová
Z STD
Verzia z 12:01, 15. máj 2018, ktorú vytvoril Kristina.bobekova (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | chémia |
Definícia: | ac. alginicum, kys. polymanurónová, polymér kys. β-anhydro-D-amanu-rónovej, Mᵣ 240 000. Hydrofilný, koloidný polysacharid, získaný z hnedých rias, v kt. sa vo forme solí Ca, Mg a i. báz nachádza ako štruktúrna zložka bunkových stien. Z jej solí, najčastejšie sodnej, draselnej a amónnej sa pripravujú slizy a gély. Sodná soľ k. a. sa vo vode rozpúšťa, vápenatá napučiava a tvorí viskóznejšie slizy až gély. Algínan vápenatý sa pripraví z algínanu sodného podľa predpisu: 3 diely algínanu sodného, 0,05 diela citrónanu vápenatého, 45 dielov glycerolu a 52 dielov vody. Algínan sodný sa pred pridaním vody predmieša s glycerolom. Jeho sústavy sa konzervujú parabénmi al. tiomerzalom.
Slizy sú najstálejšie a najviskóznejšie pri pH 6 – 7, pri pH < 4,5 koaguluje voľná kys. a depolymerizuje, čo sa prejaví znížením, viskozity. Koagulácia nastane aj v prostredí obsahujúcom > 30 % etanolu a pôsobením kvartérnych amóniových zásad. Na viskozitu pôsobia negat. aj teploty > 70 °C. Sú inkompatibilné s balzamami, dechtami a kys. salicylovou. Algínanové slizy sú vhodné na stabilizovanie emulzií a suspenzií a na reguláciu viskozity rozt. na perorálnu a topickú aplikáciu, 1 % slizy aj ako spojivo pri výrobe granulátov, pri kt. nie je na závadu pomalší rozpad. Gély majú vlastnosti hydrofilných masťových základov. |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Synonymum: | acidum alginicum |