kyselina aminooctová
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | ac. aminoaceticum; glycocolum, glycinum, glycín, ČSL 4, C₂H₅NO₂, Mᵣ 75,07. Je to biely kryštalický prášok sladkej chuti, ľahko rozp. vo vode, veľmi ťaţko rozp. v 95 % liehu a prakticky nerozp. v chloroforme. Aminokyselina. Na parenterálne použitie musí vyhovovať skúške na pyrogénne látky.
Dôkaz a) Na tenkú vrstvu silikagélu sa nanesú vodné rozt. látok (1 mg/l) v poradí: 1. 20 ml rozt. skúšanej látky 2. 20 ml rozt. overenej vzorky kys. aminooctovej. Vyvíja sa zmesou 1-butanol–konc. kys. octová–voda (4 + 1 + 1 obj); po vyparení rozpúšťadiel sa vrstva rovnomerne postrieka rozt. ninhydrínu a vloží sa na 5 min do sušiarne vyhriatej na 80 °C. Škvrny na chromatogramoch 1. a 2. majú zhodnú polohu, farbu a intenzitu. Stanovenie obsahu Asi 0,0500 g vysušenej látky sa rozpustí v 1,0 ml bezvodej kys. mravčej, pridá sa 20,0 ml bezvodej kys. octovej, 1 kv. kryštálovej violeti a tiruje sa odmerným rozt. kys. chloristej 0,1 mol/l z modrofialového do zelenomodrého sfarbenia. Zistená hodnota sa koriguje výsledkom slepého pokusu. 1 ml odmerného rozt. kys. chloristej 0,1 mol/l zodpovedá 0,007507 g C₂H₅NO₂. |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum aminoaceticum |
