uhlík

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	chémia, chemický prvok
Definícia:	chemický prvok IV. skupiny periodickej sústavy, značka C, Ar 12,011, Z = 6, elektrónovej konfigurácie atómu [He] (2s)2 (2p)2
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Cudzojazyčný ekvivalent:

cs: uhlík, la: carboneum

Poznámka:

Známy je od nepamäti: v prírode sa vyskytuje vo forme diamantu a grafitu. Ďalšími formami C sú fulerény, nanotrubice a ľahký C. Posledný z nich je elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Vyrobil sa laserom, ktorého lúč sa vypálil na cieľ z čistého C. V ochrannej argónovej atmosfére sa C zahrial na 10 000 °C. Je zlým vodičom tepla po inj. do tkaniva ho ničí, preto sa robia pokusy s cieľom predĺžiť magnetizmus tejto uhlíkovej peny a jej využitím pri liečbe nádorov. V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe →uhličitanov, najmä ako minerál aragonit, dolomit, kalcit, magnezit, siderit a i. Vysoký obsah C má aj uhlie, ropa a zemný plyn. V zemskej kôre je ~0,35 hmot. % C. V malej koncentrácii je aj vo vzduchu (0,02 – 0,04 hmot. %), a to ako súčasť oxidu uhličitého. C je dôležitý biogénny prvok, tvorí súčasť všetkých živočíšnych i rastlinných tiel.