abulia, ae, f.

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:

Definícia:

[g. alfa priv. + g. bulé vôľa] abúlia, psychol. zánik, strata al. zníženie vôľovej činnosti, rozhodnosti, zoslabenie schopnosti samostatne konať, pasivita. Jedinec si uvedomuje, čo by mal vykonať, avšak nie je to schopný urobiť, aj keď mu nik v tom nebráni. Ide buď o konštitučný príznak u psychopatických jedincov al. o príznak psychickej poruchy (psychasténia, depresia, melanchólia, schizofrénia, postkomočná abúlia). Ako akútna a. sa niekedy označuje negativizmus. Sociálna abúlia je ľahostajnosť voči okoliu. Typická je a. pri depresiách (napr. nezáujem o kontakt s okolím, odmietanie potravy); pri katatóniách je výraznejšia a. (pacient sa napr. pomočí, neovláda stolicu). Zníženie globálnej vôle sa nazýva hypobúliou; vôľová slabosť sa týka chcenia al. vytrvalosti. Tzv. neutrálna vôľa sa vyznačuje tým, že človek niečo presadzuje, čo mu nie je po vôli; dočasná patrí k normálnym úkazom, trvalá dispozícia k nej je u tzv. vôľove slabých psychopatov. Op. hyperbúlia silná vôľa, zvýšené chcenie sa bežne vyskytuje pri realizácii. Pri chorobnej hyperbúlii ide o zľahčené rozhodovanie, odbúranie zábran, dopúšťanie sa nepremyslených činov (narábanie s peniazmi, sexuálne konanie a i.). Vyskytuje sa pri mániách, u tzv. silných psychopatov, najmä schizoidov, ale aj pri demenciách, vrátane senilných. Por. Termín:hyperbúlia. Termín:motivácia.

---