deľba moci
Z STD
Verzia z 09:39, 23. apríl 2025, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, ústavné právo |
| Definícia: | jeden z východiskových princípov demokratického konštitucinalizmu, ktorý má v súčasnom demokratickom a právnom štáte niekoľko rovín svojho uplatňovania |
| Zdroj: | Palúš, Igor: Deľba moci ako princíp fungovania obecnej samosprávy (v Českej republike a Slovenskej republike). In: Štát a právo, 2,3/2021. DOI: https://doi.org/10.24040/sap.2021.8.2-3.110-120. |
| Kontext: | Táto deľba je predpokladom na skutočnú deľbu moci, ktorej zásadami sú oddelenosť mocí, nezlučiteľnosť mocí, nezávislosť mocí (zložky moci majú byť kreačne nezávislé), samostatnosť mocí (neexistencia vzájomných vzťahov nadriadenosti a podriadenosti), vzájomná ústavno-politická nezodpovednosť mocí a rovnováha mocí [medzi jednotlivými zložkami moci musí existovať tzv. systém bŕzd a rovnováhy mocí (tzv. checks and balances), ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi mocami a zabraňuje uzurpovaniu všetkej moci v štáte jednou z jej zložiek, čo sa v praxi prejavuje najmň tým, že jednotlivé zložky moci sú nútené splupracovať]. Druhým spôsobom deľby moci je vertikálna deľba moci. |
| Zdroj kontextu: | Malý parlamentný slovník. VII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky 2017. |
| Príbuzné termíny: | súdna moc, centralizácia, centralizácia², decentralizácia, decentralizmus, vertikálna deľba moci, horizontálna deľba moci |
