sklovina

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia
Definícia:	pokrýva v rozsahu korunky súvislou vrstvou dentínu, je to vrstva belavej farby, najtvrdšia v tele (obsahuje a 98 % anorganických solí); jej hrúbka sa smerom ku krčku zmenšuje, vonkajšia plocha skloviny je hladká, krytá nasmythovou membránou, vnútorná plocha vybieha do hrbolčekov, zapadajúcich do jamiek dentínu; tu vnikajú do skloviny koncové časti niektorých kanálikov dentínu
Zdroj:	PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.

---

Kontext:	Sklovina sa skladá z husto k sebe priradených, zaoblene šesťbokých, zvápenatených hranolov (prizmie) s priemerom asi 5 mm. Prebiehajú (obdobne ako kanáliky dentinu) zhruba kolmo k povrchu korunky, spojené len minimálnym množstvom tmelovej hmoty. Prizmy nie sú usporiadané presne radiárne, ale vlnovito, alebo sa cez seba prekladajú a ohýbajú, takže na priečnych rezoch sú preťaté niekedy skôr naprieč (tzv. diazónia), inde skôr pozdĺžne (parazónia). Krížením priziem vznikajú na pozdĺžnom výbruse zuba Hunterove-Schregerove pásiky.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.
Synonymum:	zubná sklovina, email², substantia adamantina seu vitrea
Príbuzné termíny:	zuby²
Poznámka:	Sklovina sa tvorí periodicky, pričom kalcifikácia nie je rovnomerná. Prejavuje sa to na priečnom výbruse zuba ako hnedavé, v dopadajúcom svetle ako belavé koncentrické pásiky, rovnobežné s povrchom (Retziusov paralelný pásik). Na pozdĺžnych rezoch prebiehajú tieto pásiky šikmo, takže smerujú vonkajším koncom koronárne; končia sa na povrchu zuba v plytkých brázdičkách (perikymatie), čím vznikajú na povrchu korunky koncentrické prúžky, rovnobežné s hranicou skloviny a cementu. Perikymatie sú najhustejšie pri gingive; na mliečnych zuboch chýbajú.