primárne pramene európskeho práva
Eurolegislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo EÚ |
| Definícia: | zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev (Európskej únie) vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom (Európskou úniou) a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) a ďalšie pramene práva, ktoré nie sú výsledkom normotvornej činnosti orgánov Európskej únie, ale majú najmä charakter medzinárodnoprávnych zmlúv prijatých dohodou medzi jej členskými štátmi, prípadne aj tretími štátmi (prístupové krajiny) |
| Zdroj: | PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Synonymum: | primárne právo EÚ |
| Príbuzné termíny: | sekundárne pramene európskeho práva, nariadenie, smernica, rozhodnutia Rady |
| Poznámka: | Primárne právo EÚ, nazývané tiež primárne zdroje, vychádza z týchto aktov EÚ:
1. zakladajúce zmluvy, 2. pozmeňujúce zmluvy, 3. prístupové zmluvy, 4. protokoly pripojené k týmto zmluvám, 5. doplnkové dohody, ktorými sa menia konkrétne oddiely zakladajúcich zmlúv, 6. Charta základných práv (od Lisabonskej zmluvy). Právo EÚ je okrem primárneho práva založené aj na sekundárnych a doplnkových zdrojoch. Sekundárne zdroje zahŕňajú päť typov právnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania. Doplňujúce zdroje zahŕňajú judikatúru Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a všeobecné právne zásady. Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú tiež medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody sa odlišujú od primárneho práva aj sekundárnych právnych predpisov a tvoria kategóriu sui generis (teda jedinečnú samostatnú kategóriu). |
| URL: | https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/the-european-union-s-primary-law.html |
