výsluch svedka

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	jeden z dôkazných prostriedkov v trestnom konaní smerujúci k získaniu výpovede znalca pred orgánom činným v trestnom konaní, ktorej obsah sa zaznamenáva do protokolu
Zdroj:	PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

---

Kontext:	Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane na jej vek.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 141/1961 Z. z. (Trestný poriadok).
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: výslech svědka