referenčný interval

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	lekárska veda, imunológia, lekárska diagnóza
Definícia:	centrálny 95-percentný interval z distribúcie referenčných hodnôt, ktorý sa tvorí na základe hodnôt referenčných jedincov vybraných z referenčnej populácie alebo verifikáciou už existujúcich referenčných intervalov
Zdroj:	PODĽA: Huba, P. Referenčné intervaly. In Vitro: Endokrinológia 2014; 4: 74 – 80.

---

Kontext:	Prvý spôsob dopracovania sa k RI je náročnejší, či už z finančného, časového alebo metodického aspektu. Z celkovej populácie sa vyberie referenčná populácia, ktorá spĺňa preddefinované kritériá. Z referenčnej populácie sa vyberie vzorka referenčných jedincov. Odporúčaný počet referenčných jedincov je 120 pre každú uvažovanú partíciu. U referenčných jedincov sa meraním získajú referenčné hodnoty. Referenčné hodnoty predstavujú distribúciu, z ktorej sú vypočítané referenčné limity ako 2,5. a 97,5. percentil. Spodným a horným referenčným limitom je vymedzený referenčný interval.
Zdroj kontextu:	Huba, P. Referenčné intervaly. In Vitro: Endokrinológia 2014; 4: 74 – 80.
Synonymum:	RI
Príbuzné termíny:	referenčná populácia, diagnostika¹, diagnostický
Cudzojazyčný ekvivalent:	en: reference interval
Poznámka:	Druhý spôsob získania RI je o čosi reálnejší. Ide o verifikáciu už existujúcich RI (od výrobcu, iných laboratórií, štúdií a pod.). Pri tomto spôsobe treba na každú uvažovanú partíciu „iba“ 20 referenčných jedincov. V prípade, že sa 18 referenčných hodnôt z 20 zmestí do verifikovaných RI, možno považovať tieto RI za štatisticky platné. RI je jeden z najdôležitejších aspektov v laboratórnej diagnostike. Výsledky laboratórnych analýz musia byť vztiahnuté k nejakej referencii a túto referenciu predstavujú RI, prípadne rozhodovacie limity.