prezumpcia neviny
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo, trestné právo, správne právo |
| Definícia: | jedna zo základných zásad trestného konania a konania o priestupku, ktorá je vyjadrená zákonom tak, že dokiaľ právoplatným rozhodnutím nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie alebo konanie o priestupku, hľadieť akoby bol vinný |
| Zdroj: | PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007
PODĽA: Svoboda, J. a kol.: Slovník slovenského práva. Prvé novodobé vydanie. Bratislava: Poradca podnikateľa 2000. |
| Kontext: | Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. |
| Zdroj kontextu: | § 73 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch |
| Príbuzné termíny: | konanie o priestupkoch, priestupok, trestné konanie, rozhodnutie, rozsudok, trestný rozkaz, právoplatnosť rozhodnutia, trestný čin, obvinený, obžalovaný, odsúdený |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: presumpce neviny |
| Poznámka: | V správnom konaní o priestupku platí, že je dôležité rozoznávať pomenovania osoby, ktorá sa dopustila priestupku, a to tak, že v štádiu objasňovania ide o podozrivého zo spáchania priestupku, v štádiu začatia samotného konania o priestupku o obvineného z priestupku a až po právoplatnosti rozhodnutia (ak ním bola uznaná jeho vina) môže byť takáto osoba označovaná za vinného. Inštitút prezumpcie (predpokladu) neviny má však i oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky ako formálne oslovovanie, napríklad osoba po splnení ostatných podmienok môže byť členom rybárskej stráže, hoci sa už objasňuje jej priestupok na úseku rybárstva, a to až do dňa, kedy nenadobudne odsudzujúce rozhodnutie právoplatnosť.
V trestnom konaní to znamená, že ak sa v celom rozsahu nepreukáže vina obvineného, musí byť spod obžaloby oslobodený. Táto zásada prirodzene platí aj pre prípravné konanie. V tomto štádiu konania ale relatívne obmedzene, lebo ak napríklad vo veci existujú dve skupiny vzájomne si odporujúcich dôkazov, nemôže prokurátor zastaviť trestné stíhanie, ale musí podať obžalobu, aby nezávislý súd pri uplatnení základných zásad trestného konania rozhodol o vine alebo nevine obvineného. Orgány činné v trestnom konaní v dôsledku platnosti uvedenej zásady musia voči obvinenému postupovať nestranne a nemôžu s ním vopred jednať ako s páchateľom. Obvinený nie je povinný preukazovať svoju nevinu. K výpovedi alebo priznaniu nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný a musí byť rešpektovaná jeho osobnosť. Ak sú v otázke viny skutkové pochybnosti, ktoré sa nedajú vykonaním ďalších dostupných dôkazov odstrániť, treba považovať za preukázaný ten skutkový stav veci, ktoré je pre obvineného najpriaznivejší. |
| URL: | http://www.minv.sk/swift data/source/mvsr/dokumenty/pravne normy/priestupky.doc |
