psychické epidémie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	lekárska veda, psychiatria, epidémia
Definícia:	epidémie, ktoré majú charakter davovej psychózy, kolektívnej psychopatológie
Zdroj:	PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Kontext:	Virchow roku 1849 utvoril teóriu epidemickej choroby ako dôsledku sociálnej a kultúrnej maladaptácie. Psychické reakcie počas revolučných udalostí a po nich roku 1848 pokladá za psychickú epidémiu. Roku 1848 publikoval Ideler štúdiu o náboženskom šialenstve. Život skupín, v ktorých psychické epidémie vznikajú, býva chudobný, úbohý, plný neistôt. Dôležitý je účinok faktora primitivity, monotónnosť každodenného života, často pocit odcudzenia v nesúrodej kultúre a únik do povier, rôznych náboženských, rasových sexuálnych predsudkov atď. Výbuch javov, ako je posadnutosť tancom, rôzne tranzy, zášklby, kŕče a i., akoby uvoľňovali emočne nabité situácie, najmä tam, kde je nespokojnosť so súčasným stavom, akoby psychické epidémie boli reakciou na stres a pokusom zvládnuť túto stresovú situáciu.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Poznámka:	Už v roku 1374 sa opisuje tzv. posadnutosť tancom (Tanzsucht, Tanzwut, angl. dancing mania), úzko spätá s náboženskými obradmi a inštitúciami. Známe je náboženské vzrušenie Kvekrov (Quaker, z angl. quake triasť sa, chvieť sa), nasledovníkov Georga Foxa, členov náboženskej obce Society of Friends, ktoré sa prejavovalo trasom vplyvom účinkov Svätého ducha. Podobné javy sa vyskytli roku 1695 v Taliansku v Apúlii a Španielsku (tarantizmus), za Petra I. v Rusku (náboženská sekta Klikučov), hasidizmus, Voodoo, Imu, Latah, Kayakswind a i.