kyselina jantárová
Z STD
Verzia z 15:47, 14. apríl 2020, ktorú vytvoril Kristina.bobekova (diskusia | príspevky)
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | kyselina 1,4-butándiová; kyselina etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Sumárny vzorec: | C₄H₆O₄ |
| Kontext: | Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kyselina. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútromolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou Krebsovho cyklu. Vzniká tu dekarboxyláciou kyseliny 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kyselinu fumarovú. Kyselina jantárová vzniká aj pri rozkladnej destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i. |
| Synonymum: | acidum succinicum |
| Poznámka: | Mᵣ 118,09 |
