absces²

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	lekárstvo
Definícia:	hľuza, dutina v orgáne alebo tkanive vyplnená hnisom, ktorá vzniká hnisavou kolikváciou (nekrózou a enzýmovým rozpustením) tkaniva, pričom ho od okolia ohraničujú fibrínové vlákna v interstíciu
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Kontext:	Hojenie abscesu sa líši v závislosti od jeho anatomickej skladby a lokalizácie. Ak absces prejde do chronického štádia, vzniká na jeho hranici so zdravým tkanivom aj niekoľko mm hrubá vrstva nešpecifického granulačného tkaniva, ktoré sa správa semipermeabilne (pyogénna membrána). Vnútri abscesu sa udržuje exsudácia leukocytov a následkom rozpadu makromolekulových elementov sa zvyšuje osmolalita, čo vyvoláva nasávanie tekutiny z okolia osmoticky účinnými nízkomolekulovými časticami vznikajúcimi pri rozpade súčastí exsudátu. Tým sa absces zväčšuje aj bez ďalšej exsudácie a môže vyvolať tlakom na okolité tkanivo jeho nekrózu. Abscesy môžu byť primárne (v mieste invázie infekcie) alebo sekundárne. K sekundárnym abscesom patrí absces embolický a metastatický, prípadne "blúdivý" (abscesus frigidus). Klinicky sa absces prejavuje intermitentnou alebo remitujúcou horúčkou a inými výraznými príznakmi zápalu, leukocytózou, hyperkoagulabilitou; miestne sa zisťuje fluktuázia. O skutočnosti abscesu najlepšie rozhodne punkcia a vyšetrenie získaného hnisu, najmä zistenie pôvodcu a jeho citlivosti na antibiotiká.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum:	abscessus
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: abscessus (us, m.)