antigén

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	lekárska veda, imunológia, očkovanie
Definícia:	cudzorodá látka, najčastejšie proteínovej, polysacharidovej alebo glykolipidovej povahy, ktorá po vpravení do tkaniva človeka alebo zvieraťa vyvoláva špecifickú imunitnú odpoveď organizmu, t. j. tvorbu protilátok, výkonných buniek bunkovej imunity al. špecifickú imunologickú toleranciu a špecificky reagovať s produktmi reakcie (protilátkami a bunkami)
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Kontext:	Aby antigén mohol vyvolať tvorbu protilátok: 1. musí byť cudzorodý, odcudzený, resp. obsahovať niektoré cudzorodé skupiny; 2. musí mať Mᵣ aspoň 10 000 – 15 000; 3. musí byť metabolizovateľný alebo aspoň čiastočne štiepiteľný hydrolytickými enzýmami testovaného zvieraťa. Schopnosť vyvolať tvorbu protilátok majú len kompletné antigény (imunogény). Nekompletné antigény (haptény) nemôžu indukovať imunitnú odpoveď, ale s jej produktmi môžu špecificky reagovať. Podľa spôsobu svojho rozpoznávania lymfocymi sú antigény závislé a nezávislé od týmusu.
Zdroj kontextu:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny:	adjuvans
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: antigenum (i, n.)