zemnica
Z STD
Verzia z 22:23, 20. apríl 2020, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | z väčšej časti alebo úplne do zeme zapustená zastrešená stavba |
| Zdroj: | Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 — 6. |
| Kontext: | Ďalším typom obydlia boli zemnice, ktoré sa od polozemníc konštrukčne ani rozmermi nelíšili, iba polozemnica bola hlbšie zapustená do zeme (Lipová — Ondrochov). Vo vnútri členené príbytky mali v rohoch umiestnené ohniská alebo pece, prípadne pozdĺž dlhšej steny hlinenú lavicu, slúžiacu na oddych. Pôvodne ju obkladali drevom, vystlali trávninami alebo prikryli textíliami a kožušinou. Dlážka bola ubitá, niekoľkokrát vymazaná hlinou, ale známe sú aj drevené dlážky. Domy mali sedlovú strechu pokrytú slamou. V okolí domov sa nachádzali hospodárske stavby slúžiace na uskladnenie a spracúvanie produktov, v zime na ochranu domácich zvierat. Mali ľahšiu kolovú konštrukciu na úrovni terénu, prípadne išlo o zemnice alebo polozemnice. |
| Zdroj kontextu: | Castrum Novum 2005/aug |
| Synonymum: | zemľanka |
| Príbuzné termíny: | hradisko, hrad, zrub, polozemnica |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: earth-house |
| Poznámka: | V rôznych slovanských jazykoch zostalo zachované zrejme pôvodné označenie pre zemnicu – ziemianka, zemľanka, zemunica. Staré, ale zväčša neslovanské korene majú i názvy koliba, chalupa, chata, chyža, burdej, mladšie sú asi kuča a salaš. |
