povrávka

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	druh parémie, ktorý ustáleným spôsobom a ustálenými prostriedkami reaguje na istú situáciu, a to bez toho, aby vyjadroval nejaké zovšeobecňujúce závery, poučenia (ako príslovie) alebo obrazné hodnotenia (ako porekadlá)
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.

---

Kontext:	Sú to teda výpovede, ktoré nie sú zovšeobecňujúcim poučným alebo hodnotiacim výrokom ako príslovia a porekadlá, ale ktoré sú skôr ustálenou výpovednou reakciou na nejakú situáciu. Ustálené výpovede takéhoto špecifického typu sme na pozadí ich rozličných starších charakteristík a označení (vyskytoval sa tu napr. názov pohovorky, ale aj prostý názov výpovede - sám Záturecký má aj český názov povědění) navrhli nazývať povrávkami. Uvedený žáner je pritom sám vnútorne bohato diferencovaný. Niekedy ide napríklad o celkom ustálenú samostatnú výpoveď, kým inokedy akoby bola ustálená iba časť výpovede či repliky (preto sa niekedy rozlišujú tzv. samostatné povrávky a nesamostatné povrávky).
Zdroj kontextu:	Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s.
Príbuzné termíny:	parémie, funkčná distribúcia frazém, príslovie, porekadlo, byzantské príslovie
Poznámka:	Niekedy sa blíži k prísloviam alebo porekadlám, ich závery, výroky však nemávajú "vážnu, serióznu" platnosť, ale sú skôr istým nadľahčeným prístupom k nejakej téme, často odrážajú humornú stránku veci. Pre výstavbu povrávky je príznačné, že okrem svojej základnej myšlienky, komického výroku obsahujú aj niektoré okolnosti, ktoré poukazujú na situáciu, v akej povrávka vznikala, alebo v ktorej platí. V uvedenom zmysle sa niekedy povrávka hodnotí ako zárodočná etapa vzniku príslovia alebo porekadla (keď sa v zložení takéhoto celku vyskytuje nielen sama myšlienka, ale aj sprievodné okolnosti) alebo naopak ako situačné, konkretizujúce zakotvenie príslovia alebo porekadla do jedinečnej situácie (teda ako etapa rozkladu, prípadne až zániku príslovia alebo porekadla). Pre svoje výstavbové aj myšlienkové súvislosti s príslovím a porekadlom, ale aj pre rozdiely v porovnaní s nimi sa povrávka chápe ako osobitný medzičlánok, ktorý stojí medzi väčšími útvarmi (napr. bájkami, povesťami a pod.) a prísloviami, resp. porekadlami, ktoré z nich vznikli. Príklady: Keď sme len zdraví a na nás neprší! – Bol jeden mních, mal veľa kníh, a nič nevedel z nich. Niektorými svojimi vlastnosťami sa povrávka blíži k byzantskému prísloviu, inokedy k wellerizmu alebo k anekdote.
URL:	http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/