vyhostenie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	územné právo
Definícia:	jednostranné rozhodnutie kompetentného štátneho orgánu štátu pobytu na základe taxatívne stanovených podmienok uvedených v právnych normách, ktorým sa cudzinec vykazuje zo štátneho územia rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Cudzojazyčný ekvivalent:

cs: vyhoštění

Poznámka:

Právo vyhostiť cudzinca vyplýva z územnej kompetencie štátu a býva pokladané za podstatnú súčasť suverenity štátu. Vyhostenie ako právny inštitút má svoju medzinárodnoprávnu a vnútroštátnu dimenziu. Vyhostenie má temporálnu, teritoriálnu a personálnu pôsobnosť. Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi nepovolí vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov. Konkrétna doba musí byť stanovená v rozhodnutí. Pred uplynutím tejto doby možno cudzincovi výnimočne povoliť vstup na územie Slovenskej republiky z humanitných dôvodov (úmrtie blízkej osoby, návšteva vážne chorej osoby, ktorá je blízkou osobou), alebo ak je pobyt cudzinca v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí. Pri stanovení teritoriálneho rozsahu sa vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vyhostenie vzťahuje na celé štátne územie. Z územnej zvrchovanosti ďalej vyplýva, že štát môže vyhostenému nariadiť, na ktorom mieste má prekročiť štátnu hranicu. Personálna pôsobnosť je stanovená pravidlom, že vyhostenie sa vzťahuje na konkrétneho cudzinca, a nie napríklad na jeho rodinných príslušníkov. Táto pôsobnosť je modifikovaná inštitútom prekážok administratívneho vyhostenia pre určité skupiny cudzincov.