meč

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	história
Definícia:	bodná i sečná zbraň skladajúca sa z rôzne dlhej a tvarovanej čepele a rukoväte používaná pechotou i jazdou, slúžiaca ako obradný i popravovací nástroj
Zdroj:	Historická revue, 2004, roč. 15, č. 5 – 6.

---

Kontext:	Spomedzi zbraní vynikajú predovšetkým meče, ktoré sa zhotovovali najmä podľa franských predlôh a ich koncentrácia v oblasti moravských centier je pozoruhodná. Vlastnili ich pravdepodobne najmä kniežatá a veľmoži. K bežnej výzbroji patrili oštepy, kopije, šípy s lukmi a najmä vojnové sekery, ktoré sú pre moravské prostredie charakteristické. Vo vojsku bolo však dosť aj jazdeckých družín, o čom svedčia nálezy ostrôh z rôznych lokalít, niekde aj vo väčšom množstve. Všetky tieto predmety sú pre nás zvlášť dôležité, lebo podliehali dobovému vkusu a sú významnou pomôckou pre chronologické triedenie.
Zdroj kontextu:	Studia Academica Slovaca 28. Prednášky XXXV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1999.
Príbuzné termíny:	sekera, oštep, kopija, luk, štít
Cudzojazyčný ekvivalent:	ru: меч, cs: meč, pl: miecz
Poznámka:	Najskvostnejším nálezom je tzv. blatnický meč. Jeho rukoväť je bohato zdobená geometrickými vzormi poloľudskými a polozvieracími maskami. Tento nález pochádza z hrobu slovienskeho veľmoža, čo naznačuje, že sa meč používal aj ako rodová dedičná zbraň. Dosiaľ sa v odbornej literatúre veľa diskutuje o presnom časovom zaradení mečov, ale aj o ich pôvode.