poručníctvo

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, rodinné právo, občianske právo
Definícia:	v najširšom zmysle slova sa ním rozumie poskytovanie ochrany záujmom a právam osôb, ktoré si ich nemôžu náležite chrániť samé
Zdroj:	Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. Bratislava: Iura Edition 2010.

---

Kontext:	Ak poručníctvo zanikne smrťou poručníka alebo právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka výkonu funkcie alebo o jeho odvolaní a ak je to naďalej v záujme maloletého dieťaťa potrebné, súd rozhodne o ustanovení nového poručníka.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Príbuzné termíny:	opatrovníctvo, náhradná starostlivosť, pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: poručenství
Poznámka:	espôsobilosť osoby chrániť svoje záujmy môže premeniť z nedostatku veku, zo zdravotného stavu alebo z iných dôvodov. Práva a povinnosti poručníka vymedzuje priamo zákon. Poručník má právo a povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa, zatupovať ho a spravovať jeho majetok. Tieto práva a povinnosti vykonáva namiesto rodičov, lebo rodičia tieto práva a povinnosti nemôžu vykonávať sami, lebo nie sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.