Termín:horizontálna deľba moci: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=horizontálna deľba moci |Definition= vyjadruje deľbu moci vo vnútri štátnej moci a vnútri samosprávnej moci podľa povahy činnosti, ktorú jednotli…“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=horizontálna deľba moci | |Name=horizontálna deľba moci | ||
| − | |Definition= vyjadruje deľbu moci vo vnútri štátnej moci a vnútri samosprávnej moci podľa povahy činnosti, ktorú jednotlivé orgány vykonávajú | + | |Definition=vyjadruje deľbu moci vo vnútri štátnej moci a vnútri samosprávnej moci podľa povahy činnosti, ktorú jednotlivé orgány vykonávajú |
|Field=právo | |Field=právo | ||
|Related terms=deľba moci, centralizácia, centralizácia², decentralizácia, decentralizmus, vertikálna deľba moci | |Related terms=deľba moci, centralizácia, centralizácia², decentralizácia, decentralizmus, vertikálna deľba moci | ||
|Bibliography=Drgonec, J.: Ústavné právo hmotné. Bratislava: C. H. Beck, 2018. | |Bibliography=Drgonec, J.: Ústavné právo hmotné. Bratislava: C. H. Beck, 2018. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | | | + | |Context=Snahy zaradiť nezávislé orgány pre reguláciu sieťových odvetví, prokuratúru, ombudsmana, či orgány typu slovenského Najvyššieho kontrolného úradu do jeho rámca sú náročnými a nepresvedčivými rovnako ako pokusy o štvor či viacdelenie štátnej moci. Signalizujú však novú situáciu, kedy sa trojdelenie štátnej moci stáva už „ iba “ jadrom horizontálnej deľby štátnej moci a táto predstavuje časť deľby moci verejnej. |
| + | Stáva sa zjavným, že „ Deľba moci však nemusí znamenať jej trojdelenie“. | ||
| + | |Context source=BarányY, E.: Dôvod (y) zmien deľby moci. In: Jirásek, J. a Witkowski, Z. (eds.): | ||
| + | Proměny dělby moci. Dělba moci v ústavním systému České republiky a Polské republiky. | ||
| + | Sborník z IV. česko-polského právnického semináře. Olomouc: Iuridicum Olomoucense, 2015. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Právo]] | [[Category:Právo]] | ||
Verzia zo dňa a času 10:00, 23. apríl 2025
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo |
| Definícia: | vyjadruje deľbu moci vo vnútri štátnej moci a vnútri samosprávnej moci podľa povahy činnosti, ktorú jednotlivé orgány vykonávajú |
| Zdroj: | Drgonec, J.: Ústavné právo hmotné. Bratislava: C. H. Beck, 2018. |
| Kontext: | Snahy zaradiť nezávislé orgány pre reguláciu sieťových odvetví, prokuratúru, ombudsmana, či orgány typu slovenského Najvyššieho kontrolného úradu do jeho rámca sú náročnými a nepresvedčivými rovnako ako pokusy o štvor či viacdelenie štátnej moci. Signalizujú však novú situáciu, kedy sa trojdelenie štátnej moci stáva už „ iba “ jadrom horizontálnej deľby štátnej moci a táto predstavuje časť deľby moci verejnej.
Stáva sa zjavným, že „ Deľba moci však nemusí znamenať jej trojdelenie“. |
| Zdroj kontextu: | BarányY, E.: Dôvod (y) zmien deľby moci. In: Jirásek, J. a Witkowski, Z. (eds.):
Proměny dělby moci. Dělba moci v ústavním systému České republiky a Polské republiky. Sborník z IV. česko-polského právnického semináře. Olomouc: Iuridicum Olomoucense, 2015. |
| Príbuzné termíny: | deľba moci, centralizácia, centralizácia², decentralizácia, decentralizmus, vertikálna deľba moci |
