Termín:smrť: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=trvalé zastavenie životne dôležitých činností organizmu | |Definition=trvalé zastavenie životne dôležitých činností organizmu | ||
|Field=biológia, zdravie, úmrtnosť | |Field=biológia, zdravie, úmrtnosť | ||
| − | |Related terms=letalita | + | |Related terms=letalita, vyhlásenie za mŕtveho |
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
|Context=Smrť môže nastať rýchlo alebo pomaly (umieranie, agónia). Jednotlivé tkanivá prežívajú smrť rôzne dlho: bradytrofné tkanivá, málo náročné na O2 prežívajú dlhšie (kosti niekoľko dní, obličky ~ 6 hodín), kým tkanivá náročné na kyslík kratšie (napr. mozog ~ 6 min). Po odumreté tkanív sa začína pomalá dezintegrácia celého organizmu. | |Context=Smrť môže nastať rýchlo alebo pomaly (umieranie, agónia). Jednotlivé tkanivá prežívajú smrť rôzne dlho: bradytrofné tkanivá, málo náročné na O2 prežívajú dlhšie (kosti niekoľko dní, obličky ~ 6 hodín), kým tkanivá náročné na kyslík kratšie (napr. mozog ~ 6 min). Po odumreté tkanív sa začína pomalá dezintegrácia celého organizmu. | ||
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| + | |Comment=V zmysle východísk z osobitnej právnej úpravy sa smrť určuje na základne lekárskej prehliadky tela a určí sa čas smrti a jej príčina. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií mozgu vrátane funkcií mozgového kmeňa. Mozgová smrť je stotožnená s biologickou smrťou jedinca. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 12:26, 17. november 2024
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | biológia, zdravie, úmrtnosť |
| Definícia: | trvalé zastavenie životne dôležitých činností organizmu |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Smrť môže nastať rýchlo alebo pomaly (umieranie, agónia). Jednotlivé tkanivá prežívajú smrť rôzne dlho: bradytrofné tkanivá, málo náročné na O2 prežívajú dlhšie (kosti niekoľko dní, obličky ~ 6 hodín), kým tkanivá náročné na kyslík kratšie (napr. mozog ~ 6 min). Po odumreté tkanív sa začína pomalá dezintegrácia celého organizmu. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | letalita, vyhlásenie za mŕtveho |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: exitus (us, m.) letalis, la: letum (leti, n.), la: mors (mortis, f.) |
| Poznámka: | V zmysle východísk z osobitnej právnej úpravy sa smrť určuje na základne lekárskej prehliadky tela a určí sa čas smrti a jej príčina. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií mozgu vrátane funkcií mozgového kmeňa. Mozgová smrť je stotožnená s biologickou smrťou jedinca. |
