Termín:občianstvo Európskej únie: Rozdiel medzi revíziami

Verzia zo dňa a času 11:54, 4. máj 2024

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, právo EÚ, Európska únia, medzinárodné súkromné právo, medzinárodné verejné právo
Definícia:	štatút, ktorý získali od 1. novembra 1993 popri svojej štátnej príslušnosti všetci občania členských štátov Európskej únie, t. j. každý občan členského štátu Európskej únie je zároveň občanom EÚ
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext:	Občianstvo Únie dáva ľuďom právo: na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, cestovať a mať pobyt kdekoľvek v Európskej únii, hlasovať a kandidovať v európskych a miestnych voľbách v mieste, kde žijú, na diplomatickú ochranu a konzulárnu pomoc vo svete od ktorejkoľvek krajiny EÚ, ak tam ich vlastná krajina nie je zastúpená, obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament v akejkoľvek otázke v rámci zodpovednosti EÚ, upozorniť európskeho ombudsmana na zistené prípady nesprávneho úradného postupu zo strany ktorejkoľvek inštitúcie EÚ, písomne sa obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ a prijať odpoveď v tom istom jazyku, na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie, a to za určitých podmienok, na účasť na verejných skúškach na vstup do verejnej služby EÚ.
Zdroj kontextu:	https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/citizenship-of-the-union.html
Synonymum:	euroobčianstvo
Príbuzné termíny:	štátne občianstvo, Európska únia
Cudzojazyčný ekvivalent:	uk: громадянство Європейського Союзу, ru: гражданство Европейского Союза
Poznámka:	Občianstvo EÚ je právo ustanovené v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v článku 9 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Každá osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, EÚ je automaticky občanom Únie. Toto právo je tak zakotvené v zmluvách Európskej únie (EÚ) a predstavuje kľúčový faktor pri rozvíjaní európskej identity. Občianstvo Únie nenahrádza štátne občianstvo. Dopĺňa ho a udeľuje osobám osobitné práva. Občanom EÚ prináleží súhrn práv, ktoré sú obsiahnuté najmä v primárnom práve, napr. právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, aktívne a pasívne volebné právo v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, kde má pobyt, nezávisle od štátnej príslušnosti, právo využiť v tretej krajine diplomatickú a konzulárnu ochranu zastupiteľskými úradmi členských štátov EÚ, právo obracať sa na Európsky parlament s petíciami, právo podávať sťažnosti a podnety európskemu ombudsmanovi. Podmienky pre nadobudnutie občianstva Únie sú stanovené v normách príslušného vnútroštátneho práva.

Termín:občianstvo Európskej únie: Rozdiel medzi revíziami

Verzia zo dňa a času 11:54, 4. máj 2024

Navigačné menu

Osobné nástroje

Menné priestory

Varianty

Zobrazenia

Viac

Hľadať

Navigácia

Nástroje

@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 |Acceptability=Eurolegislatívny
 |Context=Občianstvo Únie dáva ľuďom právo:
-- na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti,
+na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, cestovať a mať pobyt kdekoľvek v Európskej únii, hlasovať a kandidovať v európskych a miestnych voľbách v mieste, kde žijú, na diplomatickú ochranu a konzulárnu pomoc vo svete od ktorejkoľvek krajiny EÚ, ak tam ich vlastná krajina nie je zastúpená, obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament v akejkoľvek otázke v rámci zodpovednosti EÚ, upozorniť európskeho ombudsmana na zistené prípady nesprávneho úradného postupu zo strany ktorejkoľvek inštitúcie EÚ, písomne sa obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ a prijať odpoveď v tom istom jazyku, na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie, a to za určitých podmienok, na účasť na verejných skúškach na vstup do verejnej služby EÚ.
-- cestovať a mať pobyt kdekoľvek v Európskej únii,
-- hlasovať a kandidovať v európskych a miestnych voľbách v mieste, kde žijú,
-- na diplomatickú ochranu a konzulárnu pomoc vo svete od ktorejkoľvek krajiny EÚ, ak tam ich vlastná krajina nie je zastúpená,
-- obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament v akejkoľvek otázke v rámci zodpovednosti EÚ,
-- upozorniť európskeho ombudsmana na zistené prípady nesprávneho úradného postupu zo strany ktorejkoľvek inštitúcie EÚ,
-- písomne sa obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ a prijať odpoveď v tom istom jazyku,
-- na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie, a to za určitých podmienok,
-- na účasť na verejných skúškach na vstup do verejnej služby EÚ.
 |Context source=https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/citizenship-of-the-union.html
 |Comment=Občianstvo EÚ je právo ustanovené v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v článku 9 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Každá osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, EÚ je automaticky občanom Únie. Toto právo je tak zakotvené v zmluvách Európskej únie (EÚ) a predstavuje kľúčový faktor pri rozvíjaní európskej identity. Občianstvo Únie nenahrádza štátne občianstvo. Dopĺňa ho a udeľuje osobám osobitné práva. Občanom EÚ prináleží súhrn práv, ktoré sú obsiahnuté najmä v primárnom práve, napr. právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, aktívne a pasívne volebné právo v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, kde má pobyt, nezávisle od štátnej príslušnosti, právo využiť v tretej krajine diplomatickú a konzulárnu ochranu zastupiteľskými úradmi členských štátov EÚ, právo obracať sa na Európsky parlament s petíciami, právo podávať sťažnosti a podnety európskemu ombudsmanovi. Podmienky pre nadobudnutie občianstva Únie sú stanovené v normách príslušného vnútroštátneho práva.
 }}
 [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]